Anatómia
Ramenný kĺb je najpohyblivejším kĺbom ľudského tela. Je špecifický svojou anatomickou stavbou. Je to „zostava“ niekoľkých funkčne súvisiacich kĺbov, z ktorých z artroskopického významu majú najdôležitejší význam glenohumerálny kĺb, kĺb medzi hlavou pažnej kosti a jamkou tvorenou z časti lopatky. Hlava ramennej kosti je vzhľadom k jamke tvorenej časťou lopatky, tzv.glenoidom, výrazne väčšia, preto je po okrajoch jamky rozšírená väzivovou štruktúrou, gleoideálnym labrom, ktoré vytvára akýsi mantinel k zvýšeniu stability a rozšíreniu artikulačbej plochy medzi hlavou a jamkou. Správne postavenie kĺbu okrem vyššie spomenutých štruktúr zabezpečujú aj okolité väzy a svaly. Akákoľvek anomália v ich stavbe, či už vrodená, degeneratívne podmienená, ale poúrazová vedie k porušeniu pôvodného postavenia týchto štruktúr a zmene mechaniky pohybu, bolesti, nestabilite... Anatómia ramenného kĺbu
Nákres rozšírenia jamky glenoidu pomocou glenoideálneho labra
Subakromiálna dekompresia
Jedna z „najčastejšie operovaných diagnóz“ v oblasti ramenného kĺbu. Podstata potiaží vychádza z priestoru nad vlastným ramenným kĺbom, tzv. subakromiálneho priestoru, kde atypické zmnoženie obsahu, anomálny tvar akromia spôsobujú relatívne zmenšenie tohto priestoru a dochádza k zvýšenému tlaku pri pohybe v ramennom kĺbe najmä pri pohyboch nad úroveň hlavy, tzv.over head aktivite. Alternatívou impingementu je aj tzv.vnútorný impingement syndróm, kde je príčina potiaží vo vlastnom ramennom kĺbe, a nie v subakromiu. Princípom ošetrenia je uvoľnenie priestoru v oblasti subakromia, jeho očistenie a zbrúsenie prominujúcich kostných výčnelkov, osteofytov, úprava anomálneho akromia, prípadne resekcia korakoakromiálneho väzu.
Princíp zúženia subakromiálneho priestoru, vznik impingement syndrómu, jeho terapia
Artroskopický pohľad pri subakromiálnej dekompresii
Plastika glenohumerálneho labr, puzdra – v minulosti „zlatý štandard“ v ošetrení vykĺbení ramenného kĺbu otvorenou cestou, tzv. Bankartova operácia. Vývojom artroskopickej techniky, nových fixačných materiálov – skrutiek, skobičiek sa otvorenou cestou luxácia ramenného kĺbu dnes operuje iba v krajných prípadoch. Podstatou poškodenia je odtrhnutie, uvoľnenie časti glenoideálneho labra od kostennej časti jamky, niekedy aj s kúskom kosti. Terapia spočíva v refixácii odtrhnutej časti labra do pôvodného miesta, event.zvrásnenie-plikácia kĺbneho puzdra. Podobný priebeh terapie je aj u SLAP poškodenia labra, kde dochádza taktiež k odtrhnutiu časti glenoideálneho labra v oblasti úponu dlhej šlachy musculus biceps brachii od kostennej časti jamky na podklade mikrotraumatických poškodení najmä u športovcov s aktivitou pohybu hornej končatiny nad úrovňou hlavy, over head aktivite. Špecifickým problémom rezultujúcim k nestabilite a jej terapie je zvýšená vrodená voľnosť tkanív a z nej často remzultujúce netraumatické vykĺbenia ramena, tzv.habituálne luxácie. Cieľom terapie všetkých troch diagnóz je obnoviť pôvodný, fyziologický stav vo vnútri kĺbu (fixácia labra ku kosti, event.zriasnenie puzdra ramenného kĺbu, aby sa zmenšil priestor k možných ďalším luxáciám)
Fyziologický nález labra
Odtrhnuté labrum
Druhy fixačných materiálov – vstrebateľný, nevstrebateľná skrutka s návlekom
Terapia rotátorovej manžety
Rotátorová manžeta je spoločný šlachový úpon svalov m.supraspinatus, m.infraspinatus., m.subscapularis a m.teres minor. Je zodpovedná za správne postavenie hlavy pažnej kosti v jamke a taktiež sa podieľa na pohybe v ramennom kĺbe. Poškodenie môže byť degeneratívne, najčastejšie sa problémy začínajú vyskytovať po 50 roku veku, veľmi často su asociované so zvýšenou pracovnou záťažou pacienta a s atypickým zakrivením nadpažku – akromia, čo je jeden z predisponujúcich faktorom k poškodeniu manžety. Druhá skupina sú úrazové poškodenia, veľakrát už na degeneratívne zmenenom podklade. Terapia spočíva v uvoľnení jednotlivých častí rozthnutej manžety od okolitého tkaniva, očistenie priestoru v subakromiu a podľa rozsahu trhliny jej zašitiu, refixácii do pôvodného miesta pomocou skrutiek. Artroskopický postup pri ošetrení poškodenej rotátorovej manžety


Najčastejšie druhy artroskopických výkonov v ramennom kĺbe:
- subakromiálna dekompresia
- terapia impingement syndrómu
- uvoľnenie ramenného kĺbu
- redres, dekompresia pri „zmrznutom“ ramene (capsulitis adhaesiva)
- exstirpácia voľných kĺbnych teliesok
- kĺbnych myšiek
- plastika glenoideálneho labra, puzdra - Bankartova operácia (stav po vykĺbeniach)
- fixácia SLAP poškodenia
- zvýšená laxicita
- voľnosť kĺbu (habituálna luxácia-subluxácia)
- zošitie rotátorovej manžety
- uvoľnenie vápenatých ložisiek
- toaleta chrupiek
- uvoľnenie nervových štruktúr v oblasti ramenného kĺbu
Poloha pacienta pri artroskopickom vyšetrení ramena a prístup do ramenného kĺbu
Typy anomálneho zakrivenia akromia – I.-norma
RTG nález akromia typu Bigliani III
Uvoľnenie ramenného kĺbu pri capsulitis adhaesiva – tzv.syndróm zmrznutého ramena. Je pomenovaný mnohými synonymami, z ktorých práve vyššie spomenutý názov je pre bežného človeka najvystížnejší. Klinickou podstatou ochorenia je postupné obmedzovanie pohybu, často bez zjavnej traumatickej príčiny. U niektorých pacientov potiaže niekedy samovoľne vymiznú v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Častejšie potiaže pretrvávajú a nereagujú na konzervatívnu terapiu, ktorá rezultuje k operačnej terapii. Artroskopická operácia spočíva v uvoľnení subakromiálneho priestoru, uvoľnení adhéziami postihnutého kĺbneho púzdra a manuálnym uvoľnením pohybu - redresom. Artroskopický nález „zmrznutého“ ramena, uvoľnovanie, stav po uvoľnení a rozšírení priestoru glenohumerálneho kĺbu
Artroskopický nález SLAP poškodenia
Najčastejšie typy SLAP poškodenia
Stav po aplikácii puzdra
Odstránenie voľných kĺbnych teliesok
Anatomický nákres jednotlivých častí rotátorovej manžety a farebne miesta ich inzercie na hlavu pažnej kosti
|